Bondra verí, že Slovensko môže na olympiáde prekvapiť 

Aj v sezóne 2025-26 vám v rubrike Hviezdy minulosti prinášame príbehy bývalých hráčov NHL na základe ich vlastného svedectva. Tento diel je o Petrovi Bondrovi, ktorý 14 zo svojich 16 sezón v NHL strávil vo Washington Capitals. Za Slovensko nastúpil na dvoch olympiádach (1998, 2006) a na hrách vo Vancouveri 2010 bol v pozícii generálneho manažéra.

Keď sa hokejový turnaj Zimných olympijských hier Miláno-Cortina 2026 otvorí súbojom Slovenska s Fínskom 11. februára, tak bude Peter Bondra stopercentne sedieť pred obrazovkou.

Bondra za Slovensko nastúpil na olympiádach v Nagane 1998 a v Turíne 2006. Teraz bude držať palce krajanom.

"Neexistuje šanca, že by som to nesledoval," povedal bývalý útočník.

Bondra sa rozprával aj s generálnym manažérom Miroslavom Šatanom o tvorbe olympijskej súpisky. Slovensko už 16. júna zverejnilo šesť hráčov, ktorí boli nominovaní. Sú nimi bekovia Erik Černák z Tampa Bay Lightning, Martin Fehérváry z Washington Capitals, Šimon Nemec z New Jersey Devils, útočníci Martin Pospíšil z Calgary Flames, Juraj Slafkovský z Montreal Canadiens a bývalý forvard NHL Tomáš Tatar, ktorý už hrá za Zug v najvyššej švajčiarskej súťaži.

Zvyšných 19 reprezentantov bude ohlásených v januári.

"Slovensko samozrejme nemá toľko hráčov NHL ako v minulosti," uvedomuje si Bondra. "Keď som bol v roku 2010 generálny manažér, tak sme mali v podstate All-Star tím s hráčmi ako Zdeno Chára, Marián Hossa, Marián Gáborík či Jaroslav Halák. Teraz je ich podstatne menej, ale to neznamená, že sa nám nemôže dariť. Vyhrali sme bronzové medaily na poslednej olympiáde (v roku 2022 v Pekingu bez účasti hráčov). Takže to bude určite náročné, ale teším sa na to."

Päťdesiatsedemročný Bondra v NHL nastrieľal 503 gólov v 1081 dueloch NHL. Päťkrát skóroval v ôsmich štartoch na dvoch olympiádach, ale v pozícii hráča sa nikdy nedostal ďalej ako do štvrťfinále. Keď bol v roku 2010 vo Vancouveri generálny manažér, tak Slovensko v semifinále potrápilo Kanadu a namkoniec prehralo 3:5 zápas o bronz s Fínskom.

"Hrať za svoju krajinu je pre každého hráča výnimočné. Aj pre tých z Kanady či Spojených štátov. Hokejisti sú na to hrdí," vysvetľuje Bondra. "Skrátka si to ceníte. Je to ťažké vysvetliť, ale aj ja som bol samozrejme veľmi hrdý, že som na všetkých tých akciách mohol reprezentovať Slovensko."

Bondra s NHL.com prebral slovenský hokej, spomienky na olympiády či strelecký rekord Alexandra Ovečkina.

Akú má podľa vás Slovensko na olympiáde šancu?

"Myslím si, že sa tímu bude dariť. Nehovorím, že vyhráme medailu, ale keď sa k nej priblížime po boku Spojených štátov, Kanady či ostatných lídrov hokejového sveta, tak to bude príjmné sledovať a mohli by sme dosiahnuť aj prekvapujúce výsledky."

Slovensko mnohých prekvapilo štvrtým miestom v roku 2010, keď ste boli generálnym manažérom tímu. Čo by ste teraz poradili Šatanovi?

"Všetko závisí od toho, koľko času máte na prípravu. Mohol by využiť to, že väčšina hráčov bude z Európy, takže bude mať niekoľko dní navyše (pred začiatkom turnaja). Pamätám si, že sme na to pred Vancouverom mali deň a pol, hráči absolvovali jeden tréning a rovno naskočili do zápasu. Vtedy som si želal, aby sme mali viac času, ale možno nám to vtedy aj pomohlo. Takže neviem, ale myslím si, že Miro bude lepšie pripravený."

Aké máte spomienky na turnaj v roku 2010?

"Pavol Demitra mal v závere zápasu proti Kanade obrovskú šancu. Pamätám si, že sme (Sidneyho) Crosbyho a ostatných vtedy dve minúty tlačili v pásme. Nepríjemné spomienky mám na zápas o bronz proti Fínsku. Vyhrávali sme 3:1, ale niekoľkokrát nás vylúčili a to v hlavne v tretej tretine nakoniec rozhodlo. Napriek tomu si však myslím, že to bol pre Slovensko skvelý turnaj."

Spomínaná generácia slovenských hráčov už ukončila kariéry. Máte pocit, že na ňu nadviaže nová?

"Áno. Sú tam Šimon Nemec, Juraj Slafkovský a niekoľko ďalších mladíkov. Asi potrebuje ešte dva alebo tri roky. Verím, že ešte zažijeme roky, keď budú slovenskí hráči draftovaní v prvom kole, ale nikdy neviete. Naša krajina je malá, mä päť miliónov obyvateľov a približne 20-tisíc hokejistov, takže je náročné porovnávať sa s väčšími štátmi. Napriek všetkému si však myslím, že Slovensko odvádza v príprave hráčov do NHL skvelú prácu."

Nespomenuli ste Martina Fehérváryho z Capitals.

"On je môj obľúbený hráč. V lete som bol sklamaný, že nevyhral cenu Hokejista roka, pretože mal za sebou skvelú sezónu. Tesne pred play off sa však zranil (roztrhnutý meniskus v pravom kolene) a na modrej čiare nám veľmi chýbal."

Čo vám ako prvé napadne z dvoch olympiád, na ktorých ste hrali?

"Nebývali sme v žiadnom luxusnom hoteli. Všetci športovci prichádzali spolu a stravovali sa v jedálni. Boli sme v kontakte s ostatnými športovcami a bolo skvelé byť toho súčasťou. Pamätám si napríklad na to, keď sme prišli do Vancouveru a mali sme také malé postele, že sme Zdenovi Chárovi museli nájsť väčší matrac a predĺžiť mu postel. Neboli to náročné, ale výnimočné situácie. Museli sme ich vyriešiť aby sme sa utvrdili v tom, že sme pripravení."

Čo si pamätáte z prvej olympiády s účasťou hráčov NHL v Nagane 1998?

"Z Nagana si pamätám hlavne to, že som tam letel na jeden jeden zápas (v kvalifikácii), pretože sme nepostúpili do hlavného turnaja. V Turíne sme v roku 2006 mali skvelý tím. Vyhrali sme všetkých päť zápasov základnej skupiny, ale vo štvrťfinále sme prehrali s Českom. Mali sme naozaj kvalitné mužstvo. Keď o tom uvažujem, tak sme možno mohli jeden zápas v skupine prehrať, aby sme sa znova nabudili. Bol to z našej strany dobrý turnaj a bohužiaľ sme skončili na piatej priečke."

Alexandra Ovečkina z Capitals máte na očiach často. Čo poviete na to, že hrá aj ako štyridsaťročný?

"Nedokážem si to vysvetliť. Ako v posledných 19 alebo 20 rokoch dokázal nastrieľať 900 gólov. Počúval som NHL Network, kde sa už hovorilo o tisícke."

Ovečkin hrá od začiatku kariéry za Capitals. Čo jeho prekonanie rekordu 6. apríla v zápase proti New York Islanders znamenalo pre celý klub?

"Oslava sa konala na Long Islande, zápas sa zastavil a bola to oslava hokeja. Nielen NHL, aj keď tá je samozrejme na jeho vrchole. Nielen Washington Capitals, ale v celej Európe a na svete. Kdekoľvek ste vtedy ako fanúšik hokeja boli, tak ste nepochybne vnímali, že sa stalo niečo výnimočné a je to chvíľa, ktorú si treba zapamätať."

Capitals mali v tejto sezóne počas víkendu veteránov aj turnaj v pickleballe. Počul som, že ste veľký pickeballový hráč.

"Áno. Hrám ho každý deň a na vysokej úrovni. Nie som profesionál, ale hrám ho často."

Hrali ste na Slovensku padel?

"Niekoľkokrát som ho hral a je to podobné. Padel si však vyžaduje viac. Ak chcete hrať pickleball, tak stačí ísť na akýkoľvek tenisový kurt a môžete začať. Mám tú hru rád a pickleball je podľa mňa v mojom veku ideálny. Hrával som aj tenis, ale pre telo je náročnejší. Pickleball dá síce tiež zabrať, ale treba si dávať pozor."

Ktorí ďalší bývalí hráči Capitals sú ešte v pickleballe dobrí?

"Sylvain Cote ukázal, že vie hrať. Sledoval som ho a naozaj mu to išlo. Zahrali si aj Olaf Kolzig alebo Brian Sutherby. Vyskúšal si to aj Yvon Labre, ktorý má 75 rokov. Bál som sa, že by mohol spadnúť a ublížiť si. Pýtal som sa ho: 'Yvon, prečo to robíš? Dávaj si pozor. Nechceme, aby sa niekto zranil.' Veľa chlapcov skúšalo rôzne veci a bolo to príjemné. Bolo to niečo iné ako hokej, dostalo sa k nám mnoho fanúšikov, ktorí sa s nami mali šancu stretnúť. Bol to jednoducho skvelý deň."